Zberateľská vášeň: Vrcholné obdobie - Sammelleidenschaft: Der Höhepunkt
Bohatstvo „ríše víl“ spolu s premyslenou zberateľskou aktivitou a osvieteným počínaním po revolučnom období okolo roku 1789 charakterizovalo vládu kniežaťa Mikuláša II. (1765 - 1833), vnuka Mikuláša I.
Charizmatické knieža nielen opäť prijalo do služieb starnúceho Josepha Haydna, no zamestnalo aj jeho nástupcu Johanna Nepomuka Hummel, vďaka ktorému sa kniežacia dvorná kapela stala centrom európskej hudobnej kultúry.
Manželke kniežaťa, jemnej a vďaka svojej kráse ospevovanej Marii Hermenegilde, rodenej Liechtenstein, venoval Haydn každoročne k meninám svoje symfónie.
Esterházyovský dvor prijímal na zámku Esterházy, ktorý v klasicistickom štýle prestaval Charles Moreau, okrem viedenskej aristokracie aj zahraničných diplomatov, umelcov a cestovateľov.
Šľachta sa prechádzala po novozaloženej anglickej záhrade zámku a oddychovala pri jednej z klasicistických stavieb a vyhliadok v okolí .
Zbierka stavebných plánov a návrhov stavieb a záhrad poskytuje svedectvo o myšlienke kultúrnej krajiny okolo preferovanej rezidencie Eisenstadt.
V neďalekej rušnej Viedni knieža Mikuláš II. sústredil kniežaciu knižnicu, ktorá sa medzitým rozrástla na cca 70 000 zväzkov. Zamestnal tiež zástup knihovníkov, ako napr. Ludwiga Wielanda, syna významného nemeckého básnika Christopha Martina Wielanda, ktorí knižnicu katalogizovali a ďalej rozširovali.
Knižnica, ale aj rozsiahla kolekcia minerálií, mincí, sôch, kabinet medirytín a obrazáreň v záhradnom paláci v Mariahilfe sa stali magnetom pre vzdelanú vrstvu obdobia rakúskeho biedermeieru.
Zbierka Esterházy nakupovala obrazy z najvýznamnejších zbierok ako Borghese, Barberini, Bourke, a mohla sa pochváliť zvučnými menami ako Rubens, van Dyck, Correggio, Tintoretto, Lorrain a Goya. Jednou z najvýznamnejších diel zbierky je nepochybne Raffaelova „Esterházy-Madonna“.
Mikulášove zbierky patrili medzi najvýznamnejšie v Európe a dodnes svedčia o kvalitnom a systematickom zberateľskom úsilí začiatkom 19. storočia.
Svojim rozmiestnením podľa jednotlivých maliarskych škôl, kombináciou kresieb a rytín a predovšetkým svojim poslaním „pozdvihnúť všeobecný vkus“ zbierka didakticky nadviazala na moderné muzeálne koncepcie nemeckého idealizmu.
Zberateľská vášeň a rozmarný životný štýl vysoko vzdelaného kniežaťa priviedlo zdanlivo neobmedzený rodinný majetok Esterházyovcov na pokraj krachu. Po svojej smrti knieža zanechal svojmu potomstvu umelecké poklady nesmiernej hodnoty a dlhy šokujúceho rozsahu.