Legitimizácia postavenia: Rozkvet
Mikulášov syn Pavol knieža Esterházy (1635 až 1713) dokázal ako hlava rodiny využiť svoje materiálne a politické predpoklady a najmä rozšíriť umelecké zbierky. Ako prvý knieža Esterházy (od roku 1687) Pavol konsolidoval majetky a zapísal sa do dejín architektúry začínajúceho uhorského baroka ako donátor početných malieb, oltárnych obrazov a sôch Madony.
Knieža Pavol rozšíril knižnicu svojho otca o vzácne tlače z rôznych vedeckých oblastí a takmer všetkých európskych krajín a zbieral tiež „imagines pretiosae“ maľby súčasných talianskych, flámskych a nemeckých maliarov, čím položil základy pre esterházyovskú zbierku malieb.
Pavol bol „uomo universale“ , ktorý sa venoval štúdiu alchýmie a astronómie a tiež komponoval, maľoval, písal poéziu a mariánske kázne, bol aj talentovaným a vášnivým tanečníkom najmä uhorských ľudových tancov. Galéria predkov Esterházy, ktorú založil, sa dodnes nachádza na hrade Forchtenstein. Zbierka zobrazuje na takmer 400 barokových portrétoch predkov dynastie Esterházy, ktorí mali legitimizovať nárok pomerne mladého rodu na postavenie uhorských magnátov. To, že Pavol do svojej genealógie zaradil takmer všetkých hodnostárov panónskeho regiónu a dokonca biblického Adama, Noema, Atilu kráľa Hunov a grófa Draculu je jedným z Randnotiz barocker Geschichtsschreibung.
Ukrytá za hrubými múrmi a komplikovanými uzamykacími mechanizmami sa v srdci hradu Forchtenstein skrýva jediná na pôvodnom mieste zachovaná pokladnica v Európe, ktorú Pavol založil v roku 1692.
Pokladnica dokumentuje pomerne neskorý prejav humanistického zberateľstva, podľa ktorého sa prostredníctvom mikrokozmu – pokladnice zobrazuje a vysvetľuje makrokozmos – svet. Svojou veľkosťou, usporiadaním a zariadením sa pokladnica Esterházyovcov poľahky vyrovnala kabinetom umenia a kuriozít veľkých kniežacích dvorov na území dnešného Nemecka.
Vďaka svojmu takmer úplne zachovanému inventáru a zariadeniu je pokladnica európskym unikátom a tvorí „kniežacie univerzum“ vznikajúcej dynastie v strednej Európe medzi jej vášňou pre zberateľstvo, vzdelanie a potrebou prezentovať vlastné postavenie.
Vo vitrínach zo 17. storočia sú okrem exponátov z oblasti flóry a fauny vystavené etnografické, umelecké a vedecké objekty z celého sveta, ale aj vzácne augsburgské automaty a hodiny a exotické kuriozity. Až neuveriteľne pôsobia početné predmety sústružené zo slonovej kosti a rohoviny, kuriozity, rodinné spomienkové predmety a korisť z vojny s Turkami.
Vrcholom zostáva dodnes zbierka strieborného nábytku, ktorá dnes patrí k najväčším svojho druhu v Európe.
Od roku 1713 hrad už neslúžil na bývanie ale v prvom rade ako miesto pre bezpečné uchovávanie zbierky arzenálu a zbraní esterházyovských oddielov. Okrem telesnej stráže, ktorú tvorilo 300 mužov mali Esterházyovci ako ríšske kniežatá povinnosť postaviť regimenty. Muškety, kyrysy, prilbice, piky a halapartne z Tridsaťročnej vojny, uniformy či korisť z Rakúsko-pruskej vojny či bojov proti Napoleónovi sú vystavené vedľa honosných poľovníckych zbraní a zariadení.
Dnešná zbierka zbraní odzrkadľuje takmer 300 rokov trvajúcu vojenskú tradíciu a je najväčšou súkromnou zbierkou zbraní v Európe.
Hospodársky archív na hrade Forchtenstein dokumentuje významné hospodárske postavenie a majetky Esterházyovcov v Rakúsku, Maďarsku, na Slovensku a Ukrajine. Archívne spisy, ktoré dosahujú dĺžku viac ako 12 km, datuje do raného 17. Storočia a dnes je uložený v 25 až po strop zaplnených miestností hradu.