Zámok Esterházy
Pôvodné obvodové múry boli obložené, miestnosti vyzdobené štukou a nástennými maľbami. Na výstavbe nového zámku v Eisenstadte sa podieľali významní remeselníci a talianski stavební majstri, ktorí pracovali vo Viedni aj pre samotného cisára. V roku 1687 cisár Leopold povýšil Pavla do kniežacieho stavu. Na počesť svojho vzostupu nechal Pavol vyzdobiť južnú fasádu, vnútorný dvor aj miestnosti politicko-genealogickými výjavmi. Významným počinom bolo predovšetkým vybudovanie veľkej sály (dnes Haydnova sála), ktorú maľbami vyzdobil Carpoforo Tencalla a ktoréj stropné fresky vyobrazujúce Amora a Psyché sa zachovali dodnes.
V 18. storočí prešiel interiér zámku rekonštrukciou v súlade s dobovým vkusom a módou. Umelecky orientovaný kniežací pár Pavol II. Anton (1711 – 1716) a Anna Maria, rodená Lundati Visconti a bývalá dvorná dáma Elisabeth-Charlotte de Bourbon-Orléans na dvor priviedli lothringských umelcov. Pavlov brat knieža Mikuláš I. (1714 – 1790), ktorého nazývali „milujúci prepych“, si za svoju rezidenciu zvolil zámok Esterháza v dnešnom Fertőde. Až knieža Anton (1713 – 1794) opäť obýval zámok v Eisenstadte. Za jeho čias sa realizovala výstavba budov oproti zámku. Vznikli tak stajne a strážne budovy, kde boli ustajnené ušľachtilé kone a umiestnený veľkolepý vozový park Esterházyovcov.
Ďalšie stavebné úpravy uskutočnil knieža Mikuláš II. (1765 – 1833), ktorý spoločne s architektom Charlesom Moreau realizoval svoju predstavu modernej rezidencie z prelomu 18. a 19. storočia. Veže na severnej strane prestavali v klasicistickom duchu, k veľkej sále bola dobudovaná záhradná sála, ktorá pokračovala dvojitou kolonádou na záhradnej strane. Plánované rozšírenie zámku o dve mohutné krídla zo strany zamockého parku sa však nezrealizovalo. Mikuláš, ktorý sa vášnivo zaujímal o botaniku, antiku a najmodernejšiu techniku, nechal podľa najnovšej módy prebudovať aj záhradu zámku. Veľkorysé úpravy na anglickú vidiecku záhradu s chrámom, vodopádmi, rybníkmi a skleníkmi nadchýnalo jeho súčasníkov.
Ďalším kniežaťom, ktorý sa so svojou manželkou nasťahoval do zámku, bol Mikuláš IV. (1869 – 1920). On a jeho žena Margit, rodená grófka Cziráky, začali s revitalizáciou zámku aj parku. Zavedenie elektriny a prestavba sanitárneho zariadenia priniesli na zámok moderný komfort. Vonkajší vzhľad zámku pritom zostal nezmenený. V parku boli čiastočne vysadené nové rastliny a bol revitalizovali.
Ďalšia obnova priestorov zámku v Eisenstadte sa uskutočnila po roku 1945, kedy tu sídlili rôzne inštitúcie burgenlandskej krajinskej vlády. Menila sa úprava stien, boli postavené prípadne zbúrané niektoré steny, rozšírili sa rozvody. Spolková krajina Burgenland mala zámok v nájme v rokoch 1969 - 2009. V roku 2010 podniky Esterházy realizovali citlivú prestavbu a prístavbu kancelárskych a výstavných priestorov.