Zámok Esterházy

Otváracie hodiny

Utorok - nedeľa a štátne sviatky otvorené od 10.00 do 17.00 hod.
Prehliadky so sprievodcom len od utorka do piatku

Otváracie hodiny

Hrad Forchtenstein

Otváracie hodiny

Zimný lístok so sprievodcom
pondelok a streda - piatok o 10:00 a 13:00 hod.
V sobotu, nedeľu a vo sviatok o 10:00, 13:00 a 15:00 hod.

Otváracie hodiny

Zámok Lackenbach

Otváracie hodiny

od štvrtka do soboty a počas štátnych sviatkov od 10:00 do 15:00

Otváracie hodiny

Kameňolom St.Margarethen

Otváracie hodiny

Zimná prestávka

Otváracie hodiny

Das Schloss Lackenbach Kopie

Po stopách prírody v múzeu renesančného zámockého komplexu Lackenbach.

Prvá zmienka o „novo postavenom“ zámku Lackenbach sa nachádza v kúpnej zmluve z roku 1553, ktorou Mikuláš Oláh, arcibiskup z Granu, nadobudol panstvo Landsee. Elegantné sídlo sa nevyužívalo iba na hospodárske a správne účely, vďaka svojej polohe v nížine poskytovalo aj príjemnejšie prostredie pre život ako neďaleký hrad Landsee, ktorý slúžil skôr na vojenské účely.

Sobášom grófa Mikuláša Esterházy (1583 – 1645) s Ursulou Dersfy, dedičkou majetku arcibiskupa Oláha, sa panstvo Lackenbach/Landsee dostalo v roku 1612 do rúk ambiciózneho mladého šľachtica. Do roku 1628 bol zámok Lackenbach hlavnou rezidenciou Esterházyovcov a vďaka titulu palatína, ktorý mal Mikuláš od roku 1625, aj sídlom maďarského miestodržiteľa.

V roku 1620 sa zámok stal dejiskom mimoriadne dôležitej udalosti, ktorá mala významný politický dopad a ovplyvnila aj históriu rodu: v bitke o Lackenbach sa stretli cisárske vojská s mužmi sedmohradského kniežaťa Gábora Bethlena. Bethlenovi vojaci sa dostali až k panstvu Mikuláša Esterházy, ktorý bol oddaný Habsburgovcom. Mikulášovi a jeho mužom obliehaným na zámku Lackenbach síce prišla na pomoc záložná cisárska posádka aj udatní sedliaci z Neckenmarktu, obliehanie však prelomil až Mikulášov šikovný ťah.
Architektúra zámku odzrkadľuje renesančné idey symetrického členenia krajiny. To je dodnes zreteľné v líniách nív, alejí, živých plotov, vodných priekop a cestičiek ako aj múrov a rozmiestnenia stromov v ovocnom sade. Príkladom zachovalej renesančnej úpravy je aj lúka s veľmi starými a vzácnymi ovocnými stromami z 19. storočia a „kráľovský pahorok“ zo 17. storočia.