Hrad Forchtenstein (Frakno)
Počiatky tejto mohutnej stavby siahajú do roku 1300. V tom čase si mattersdorfskí grófi, ktorých hrad v dnešnom Mattersburgu zrovnali so zemou, vybudovali novú pevnosť vysoko nad údolím Wulka. Vežu, ktorá sa týči nad hradom a je jeho najstaršou časťou, dodnes zdobí erb mattersdorfských grófov. V polovici 15. storočia rod vymrel po meči a hrad sa na ďalších 170 rokov stal majetkom Habsburgovcov, ktorí ho dali do pachtu grófom z Weißpriachu a Hardeggu. V tom čase sa na hrade neuskutočnili žiadne významné stavebné úpravy.
V roku 1622 získal Mikuláš Esterházy (1583 – 1645) od cisára Ferdinanda II. panstvá Forchtenstein a Eisenstadt výmenou za panstvo Munkács vo vtedajšom severovýchodnom Uhorsku, ktoré odstúpil sedmohradskému kniežaťu Gáborovi Bethlenovi. O štyri roky prešiel hrad Forchtenstein ako súčasť titulu dedičného grófa do jeho dedičnej držby. Mikuláš, ktorý mal od roku 1625 titul palatína (maďarský miestodržiteľ), zveril rozšírenie hradieb, vybudovanie kuchyne, kaplnky a nových obytných miestností stavebným majstrom Simone Retaccovi a Domenico Carlonemu.
Syn palatína Mikuláša Pavol I. (1635 – 1713) začal po prestavbe a dostavbe zámku v Eisenstadte aj s veľkou prestavbou hradu Forchtenstein. Najvýznamnejšie stavebné úpravy sa realizovali v druhej polovici 17. storočia výstavbou horného hradu. Nástenné maľby s politicko-genealogickým obsahom vo vnútornom dvore, dekoratívne a alegorické výjavy v interiéri, vstupné portály s religióznymi skulptúrami, baroková jazdecká socha Pavla I., ktorému bol v roku 1687 udelený kniežací titul, či viac ako dva metre dlhý krokodíl – všetky tieto prvky mali demonštrovať moc, postavenie a politickú príslušnosť rodu.
Smrťou kniežaťa Pavla I. Esterházy v roku 1713 sa následkom politických a vojensko-historických udalostí zmenil účel pevnosti. Hrad Forchtenstein začal slúžiť ako trezor cenností a kuriozít uložených v Schatzkammeri (pokladnici) a ako skladisko vojenskej výstroje. V 70. rokoch 18. storočia stavebný majster Ferdinand Mödlhammer riadil práce na zvýšení a obnove strešného sedla a oprave vnútorných priestorov. Hrad bol naďalej sídlom generálnej kasy a archívu a od čias Viedenského kongresu bol jedným z prvých múzeí v Habsburgskej ríši. V roku 1887 Franz Storno zreštauroval barokovú hradnú kaplnku v historizujúcom duchu.
V priebehu 20. a začiatkom 21. storočia nedošlo k významnejším prestavbám hradu. Zrekonštruovali sa však klenbové pivnice, ktoré sa dnes využívajú na rôzne podujatia, bol postavený vyhliadkový mostík a citlivo sa zrekonštruovali hradné múry a strecha.