Zámok Esterházy

Otváracie hodiny

Otvorené denne od 10.00 do 17.30 hod.

Otváracie hodiny

Hrad Forchtenstein

Otváracie hodiny

Täglich von 10.00 bis 17.00 Uhr geöffnet

Otváracie hodiny

Zámok Lackenbach

Otváracie hodiny

Täglich von 10.00 - 17.00 Uhr geöffnet

Otváracie hodiny

Kameňolom St.Margarethen

Otváracie hodiny

Täglich fixe Führungen um 10.30 Uhr

Otváracie hodiny

Hrad Forchtenstein (Frakno)

Hrad Forchtenstein je jedným z najvýznamnejších symbolov Burgenlandu. Leží na úpätí pohoria Rosaliengebirge a dominuje výhľadu z nížiny smerom na západ.

Počiatky tejto mohutnej stavby siahajú do roku 1300. V tom čase si mattersdorfskí grófi, ktorých hrad v dnešnom Mattersburgu zrovnali so zemou, vybudovali novú pevnosť vysoko nad údolím Wulka. Vežu, ktorá sa týči nad hradom a je jeho najstaršou časťou, dodnes zdobí erb mattersdorfských grófov. V polovici 15. storočia rod vymrel po meči a hrad sa na ďalších 170 rokov stal majetkom Habsburgovcov, ktorí ho dali do pachtu grófom z Weißpriachu a Hardeggu. V tom čase sa na hrade neuskutočnili žiadne významné stavebné úpravy.

V roku 1622 získal Mikuláš Esterházy (1583 – 1645) od cisára Ferdinanda II. panstvá Forchtenstein a Eisenstadt výmenou za panstvo Munkács vo vtedajšom severovýchodnom Uhorsku, ktoré odstúpil sedmohradskému kniežaťu Gáborovi Bethlenovi. O štyri roky prešiel hrad Forchtenstein ako súčasť titulu dedičného grófa do jeho dedičnej držby. Mikuláš, ktorý mal od roku 1625 titul palatína (maďarský miestodržiteľ), zveril rozšírenie hradieb, vybudovanie kuchyne, kaplnky a nových obytných miestností stavebným majstrom Simone Retaccovi a Domenico Carlonemu.

Syn palatína Mikuláša Pavol I. (1635 – 1713) začal po prestavbe a dostavbe zámku v Eisenstadte aj s veľkou prestavbou hradu Forchtenstein. Najvýznamnejšie stavebné úpravy sa realizovali v druhej polovici 17. storočia výstavbou horného hradu. Nástenné maľby s politicko-genealogickým obsahom vo vnútornom dvore, dekoratívne a alegorické výjavy v interiéri, vstupné portály s religióznymi skulptúrami, baroková jazdecká socha Pavla I., ktorému bol v roku 1687 udelený kniežací titul, či viac ako dva metre dlhý krokodíl – všetky tieto prvky mali demonštrovať moc, postavenie a politickú príslušnosť rodu.

Smrťou kniežaťa Pavla I. Esterházy v roku 1713 sa následkom politických a vojensko-historických udalostí zmenil účel pevnosti. Hrad Forchtenstein začal slúžiť ako trezor cenností a kuriozít uložených v Schatzkammeri (pokladnici) a ako skladisko vojenskej výstroje. V 70. rokoch 18. storočia stavebný majster Ferdinand Mödlhammer riadil práce na zvýšení a obnove strešného sedla a oprave vnútorných priestorov. Hrad bol naďalej sídlom generálnej kasy a archívu a od čias Viedenského kongresu bol jedným z prvých múzeí v Habsburgskej ríši. V roku 1887 Franz Storno zreštauroval barokovú hradnú kaplnku v historizujúcom duchu.

V priebehu 20. a začiatkom 21. storočia nedošlo k významnejším prestavbám hradu. Zrekonštruovali sa však klenbové pivnice, ktoré sa dnes využívajú na rôzne podujatia, bol postavený vyhliadkový mostík a citlivo sa zrekonštruovali hradné múry a strecha.