V ríši víl: Lesk baroka

Pavol II. Anton vášnivo zbieral francúzsku beletriu a predovšetkým noty, na ktoré vynakladal obrovské sumy: založenie zbierok svetských a sakrálnych hudobnín, tzv. Hudobného archívu, spadá práve do tohto obdobia. Dnes sa v Eisenstadte uchováva vyše 5000 rukopisov partitúr Albrechtsbergera, Haydna, Hummela, Mozarta a Beethovena.

Keď roku 1761 Pavol II. Anton zamestnal Josepha Haydna ako kapelníka kniežacej dvornej kapely, zapísal sa do dejín hudby a súčasne plne prispôsobil silný uhorský charakter esterházyovského dvora európskym štandardom

Knieža Mikuláš I. (1714 až 1790) – ktorý dostal prívlastok „der Prachtliebende“ (milujúci nádheru) – nechal vystavať v nížinách na juhu Neziderského jazera rokovovú rodinnú rezidenciu, ktorú pod názvom Eszterháza jeho súčasníci ospevovali ako „uhorský Versailles“.

Miestnosti zámku boli ovplyvnené francúzskym rokokom a vybavené vzácnymi predmetmi z celého sveta. V zbierkach súkromnej nadácie Esterházy sa dodnes sa zachoval predovšetkým nábytok a vybavenie kabinetu porcelánu a striebra

Inventár vzácneho porcelánu z manufaktúr Meissen, Sèvres, Wien a mnohých malých nemeckých porcelánok ako aj veľký počet aziatík je svedectvom snahy Esterházyovcov o skutočne veľkolepé vedenie dvora aj vzťahov na medzinárodnej úrovni, ktoré mohli zúročiť pri rozširovaní zbierok.
Táto kniežacia „Fanfaronáda“ mala svoj vrchol v obrovskej záhrade o rozlohe cca 140 ha, ktorá prechádzala do revíru, a ktorej súčasťou bolo marionetové divadlo a slávny operný dom, v ktorom pôsobil Haydn. Okrem slávnostných sál obsahoval zámok dve knižnice a obrazáreň s 348 maľbami. Bol dejiskom veľkolepých rokokových slávností pod šírim nebom pusty, na ktorých sa schádzala európska noblesa.

A bol to práve Mikuláš I. Esterházy, ktorý nadchol mladého Goetheho v roku 1756 v ruchu korunovačných slávností vo Frankfurte nad Mohanom veľkolepým slávnostným osvetlením . Jeho zlatý kočiar je najkrajším kusom esterházyovskej zbierky kočiarov a saní.