Delenie, donátorstvo: Ťažké časy - Stiftung, Teilung: Schwere Zeiten
Mikulášovi nasledovníci sa pokúšali o konsolidáciu esterházyovského majetku a v roku 1864 na znak uhorského národného povedomia darovali najvýznamnejšiu zbierkou obrazov z pozostalosti istého uhorského magnáta novovzniknutému Uhorskému kráľovstvu.
Galéria Esterházy sa stala súčasťou dnešného Múzea krásnych umení v Budapešti odplatou za jednorazovú platbu zo strany Uhorského kráľovstva.
Aj zbierka grafík sa v druhej polovici 19. storočia dostala do vlastníctva štátu, zbierku sôch zavialo na všetky svetové strany.
Vzácne rodinné cimélie sa dostali do dražby v Londýne. K rodinným ťažkostiam sa pridali historické udalosti, po 1. Svetovej vojne sa trianonskou zmluvou mali obrovské esterházyovské majetky rozdeliť na rakúsku a maďarskú časť.
Keď iba 19-ročný Pavol V. knieža Esterházy (1901 - 1989) v roku 1920 preberal dedičstvo, rozhodol sa pre maďarské občianstvo a do konca 2. Svetovej vojny sa mu podarilo majetky konsolidovať.
V tom čase objavili dávno zabudnutú pokladnicu na hrade Forchtenstein. Niektoré z najvzácnejších objektov sa dostali do maďarského Múzea umeleckých remesiel, koncom 2. Svetovej vojny sa však opäť stali majetkom kniežaťa Pavla, ktorý ich mal vystavené vo svojom budapeštianskom paláci na ulici Tarnok. Vo víre politických zmien povojnového obdobia však boli značne poškodené. Maďarský štát objekty prevzal a nechal citlivo zreštaurovať to, čo sa ešte dalo zachrániť. Jedna časť bývalého forchtensteinského inventára sa dodnes nachádza v múzeu v Budapešti a je vrcholom zbierky zlatých a strieborných šperkov, pokladov a textílií raného novoveku. Mince z pokladnice sa dnes nachádzajú v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti.
Po strate cca 220.000 akrov esterházyovských pozemkov na maďarskom území po roku 1945 a uväznení kniežaťa z politických dôvodov (1945 – 1956) zažívali kniežacie zbierky v Burgenlande, ktoré zostalo súčasťou Rakúska, ťažké časy.
V roku 1955 bolo síce opäť otvorené múzeum na hrade Forchtenstein , ktoré bolo verejnosti prístupné už od čias Viedenského kongresu – a aj Haydnova sála sa opäť využívala na koncerty, zbierkové predmety sa však vystavovali iba zriedka a zbierka nebola odborne spravovaná.
Počas konsolidácie kniežacieho majetku po 2. Svetovej vojne sa vzácne objekty dostali do depozitárov. Zbierky a múzea esterházyovských kniežat definitívne upadli do zabudnutia.