Znovuobjavenie ríše víl

Zbierky kniežat Esterházy

Wiederentdeckung Feenreiches

Johann Wolfgang Goethe opisuje v prvom zväzku svojich pamätí z roku 1811 „esterházyovskú ríšu víl“. V súvislosti s bájnymi majetkami kniežacej dynastie Esterházy bol tento opis často nesprávne vykladaný.  Ríšou víl síce Goethe myslel „iba“ slávnostnú dekoráciu, ktorú si objednal Mikuláš I. knieža Esterházy, pôvodne obrovský majetok a umelecké zbierky sú aj dnes dostatočným dôvodom k takejto nadnesenej či posunutej interpretácii.
Vyjadrením postavenia a veľkorysého mecenášstva boli rozsiahle vedecké a umelecké zbierky kniežat Esterházy. Kniežatá z „ríše víl“ zbierali, nakupovali, darúvali, objednávali a uchovávali už od raného 17. storočia pozoruhodné umelecké poklady.
Cenné predmety, hudba, maliarstvo, grafika, sochárstvo, záhradné umenie a kultúra stolovania majú v zbierkach zastúpenie podobne ako zbrane, uniformy, knihy či minerálie. Ruka v ruke pritom šli umelecký diletantizmus a plánované zberateľstvo a získavanie trvalých hodnôt sa snúbilo s veľkorysým mecenášstvom.

Od roku 1840 začala zberateľská činnosť stagnovať, mnohé umelecké diela neskôr darovali maďarskému štátu, po období veľmi obmedzenej starostlivosti o zbierky a obrovských vojnových stratách v 20. storočí boli v roku 1992 založené súkromné nadácie. Tie urobili významné kroky v znovuobjavení kniežacích zbierok. Cennosti dynastie Esterházy sú dnes zreštaurované, vedecky prebádané a sprístupnené verejnosti a „esterházyovskú ríšu víl“ tak môže spoznať  a zažiť odborná i široká verejnosť.